Útržky

Sfučala ako duša z bicykla!

Urobila jedno pffffíííííííííííííííííííííiiiii.

Úžasné ako si vie duša odfúknuť.

Aj čajník, ktorý si pamätám z detstva robil pffffíííííííííííííííííííííiiiii.

Otec vždy povedal:

Aby sme si kúpili lístky, že vlak už píska!

Čakám na zázrak.

Vidím aj človeka.

Breše pes.

Pochádza z opice.

Pochádza z machu.

Pochádza z morskej vody.

Pochádza z vesmírneho prachu - ako ja.

Lásky vychodené, ako chodník v tvojich vlasoch,

ako topánky, ktorým trčí veľký palec.

Zbožňujem tú chvíľu

povedala,

keď dosiahnem vrchol

a vietor ma preťahuje skrz na skrz.

Trošku domyslené slová z vrcholovej knihy.

Kostolná veža mizne v mraku.

Moju modlitbu

vyťahalo slnko ako mláku.

Hľadám hĺbku.

Vo všetkom hľadám hĺbku,

objímam ju márnosť nad márnosť pravdivú.

Iné nemám čo ti dať.

Sklamem ťa, lebo som ti blízky.

Diabol. Ďobem z tvojej misky.

Lesná cesta štrikuje sa hore v tvojom svetri.

Kráľova hoľa ma nesie v dlani.

Blesk z čista jasna pretne myseľ,

v nebezpečenstve spískneš.

Takto to mám rada!

Predavačka, ktorá je spokojná, že nemusí vydávať drobné pri platení.

Ozvena sa vráti z druhej strany.

Hlava útočí a srdce bráni.

Lavína padla a brala všetko.

V nočnej košeli zatvoríš oči.

Všetko už bolo, aj dnešok bol.

Otvor dvere.

Si jeho a on je tvoj.

Ten pravidelný rytmus,

to vlnenie v bokoch,

nemôžeš za to, že z nej strhneš šaty.

Po istom čase ostanú len zdrapy.

Si klietka v ktorej divá mačka behá.

Z jednej strany zúrivosť, z druhej neha.

Slnko je vo vesmíre menšie ako tvoja peha.

Zapime to veď sme chlapi.

Keď odídeš myslíš na domov.

V hlave sa ti vlní pole divých makov.

Si lokomotíva postavená z mrakov.

Vodku riedim džúsom a džús vodkou.

Môj sivý vlas je tvojou bodkou.

Priznám si svoje pravdy.

Aj ty svojej pravde veríš.

Pravda je, že všetky cesty vedú k studni.

Som tu zlyžovaná stopa v snehu.

Som tu a tým to zhasne.

Niet začiatku, ani konca básne.

Dajte mi to tu medzi.

Úradníčka skladajúca roztriedené papiere.

Medzi dolinami smerom nahor.

Som sám, aspoň nik nepočuje moje hlúpe reči.

Je len noha vychodená v ceste.

Je mi jedno koho stretám.

Každý je sám a pustý, malý v svojej hlave.

Míňam stromy. Ďateľ ďobe svoju dieru.

V Telgárte sa točí tunel v kruhu.

Neďaleko vedľa štreky, nájdem malý prameň.

Kukučka začne kukať. Počítam si roky.

Spadnem do trávy a zavriem oči.

Som tu a som ďaleko.

Hnilčík sa ťahá z dolného konca na horný.

Tvoja noha sa preložila cez druhú.

Vietor šteklí stromy, zdvíhaš ruky,

pridŕžaš si vlasy a usmievaš sa do neba.

Vieš, svoje. Od nepamäti robíš svoju prácu.

Prešli mojim telom.

Všetci ste prešli mojim telom.

Som vzduchom tvojim.

Som vašim vzduchom.

Trošku pravdivé slová z  izby pod vrchom.

Medzi stropom a podlahou.

Pena z piva padne.

Zo dňa na deň, rastieš a potom slabneš.

Deň ma zjedol ako ryžový nákyp.

Vypľul len kôstky z čerešne. Sadím ich do zeme.

Priateľ klubu poézie. Priateľ v inom svete.

Spitá krava na parkete. Mliečna dráha.

Vidím ťa a stále váham.

Raz bola vo vesmíre planéta zem.

A na nej žili dve bunky.

Jedna sa volala Žráč a druhá Sráč.

Žili v takej symbióze  nejakú dobu.

Vyskytovali sa vo viacerých formách,

ale v skutočnosti nezanechali za sebou nič.

Z vesmírnej kroniky.

Toľko som si o sebe myslel

a ešte som si na tom zakladal.

Ale to nie je o myslení.

Voda obrúsila kameň na zrnká piesku.

Tráva podťatá vešia svoju hlavu.

Rúbem drevo, z dlane vyberám triesku.

Ešte včera tu bol. Klepal kosu.

Pstruh ťa chytil na udicu.

Plníš mu tri priania.

Ešte vidíš ako sa zaligoce rybie telo.

Bola to ona alebo bol to on?

Mám ťa v oku.

Vošla si doň a hneď si v hlave.

Prechádzaš ňou, prechádzaš celým mojim telom.

Rozhýbeš ma, kývaš mi rukami,

kráčaš mojimi nohami,

nesieš ma k sebe.

Listuješ v mojom tajnom denníku,

škrtáš mi v ňom,

prekresľuješ mojim prstom po stene obrazy

a ich tajné odkazy.

Zbieraš kamene a hádžeš ich zo mňa von.

Vyhadzuješ ma za nimi.

Letím a pozerám sa, kde som niekedy stál.

Až zomrieš, nie je to koniec sveta.

Ostane tu ešte celý vesmír.

Vstávam, vraciam sa.

Ani neviem odkiaľ kam.

Pomaly a poslušne ako pes.

Pravda má pokazené zuby.

Hrám jazz. Vypadol som z trúby.

V oku máš diamant a okolo neho tuhu.

Z obrazu niekto zmazal slzu.

Hmla sa plazí ako prelud.

Na láske sa potrhali všetky struny.

Čo si chcel nemáš. Čo si netušil sa splní.

Všetky farby sveta sa rozbili a tečú.

Čašníčke padli drobné. Povedala:

„Máte to tam medzi nohami!“

Čo je to keď to je a to nie je?

Jogurtové mlieko, ktoré som dopil.

Sen, ktorý sa mi sníval.

Bola si celkom živá.

Atramentové pero a machule do pijavého hárku.

Obťahovala si ich tvary. Aspoň trošku nostalgie.

Presvedčivá a stále číra.

Voda. Magnet.

Z jedenej polky odpudivá z druhej príťažlivá.

Skrývaš hlúposť.

Tá po povrchu pláva.

Sopeľ utriem do rukáva.

U holiča:

Ako to chceš?

Vytrhaj mi!

Myslím si. Pozerám do zrkadla.

Žiadna výhra. Klopím oči sám pred sebou.

Zamiešam prstom prameň, sčerím hladinu.

Dúha ma predbehla. Je skôr na druhej strane.

V prstoch mrvím zbytok hliny.

Nedoprajeme si. Ja tebe a ty mne.

Nevadí.

Každý má svoju kávu.

Traja chlapi.

Jeden stôl.

Kto dnes platí?

Ten v košeli,

či ten v saku?

Či ten tretí vôl?

Visím tu na lane,

ako kus mäsa.

Môžu ma odrezať ako ucho.

Trošku pravdivé slová hojdajúceho sa horolezca.