mama
izba v ktorej si
je každý deň
o lyžičku menšia
ticho rastie
slovo
dobro sa zožiera zlom
a zlo to teší
niekto hreší
mydlom
umývaš si ruky
dnes sú prázdne drôty
krížik pod vankúšom
v sekretári
v dlani
v očiach
na priedomí
je v jednej hrsti
z roku 5
mám nekonečný smäd
a ani slovo v ňom
prázdno je ťažšie
ako ruka chlapa
je chvíľka
je chvenie
v šere izby
a každý vieme svoje
kreslí svoje mapy
po stenách
váži viac
až sa trasie
a príde zase