Rudovi Kozákovi vo vrecku saka zazvonil mobil. Podvedome hrabol
rukou po telefóne.
- Prosím.
- Ahoj. Máš syna. Len aby si vedel. Som unavená, končím.
Mobil zmĺkol. Rudo naňho neveriaco hľadel. Pôrod mal byť až
o štyri dni. Povedal si, že príroda opäť raz zvíťazila nad lekármi
a že je už otec. Zreval a vyskočil zo stoličky. Chcel niečo urobiť,
no nevedel čo.
Vybehol z kancelárie. Bolo to zvláštne, odkedy sa dozvedel,
že sa stal otcom, akoby nevedel normálne chodiť, iba behať. Roztvoril dvere na
kancelárii vedúceho. Ten udivene pozrel ponad okuliare na vysmiateho Kozáka.
- Čo je, Rudo? Ty si to už dokončil?
Rudo sa zasmial, vrhol sa na vedúceho, vytiahol ho spoza stola
na nohy, objal a stískal. Vedúcemu chvíľu trvalo, kým sa vymámil
z objatia.
- Toľkú radosť prejavovať nemusíš, i keď som aj ja rád, že
si to stihol. Klient príde o tretej.
- Som otec!
Vedúci si zložil okuliare, akoby sa chystal pozrieť na
podriadeného inými očami.
- Spomínal si, že až...
- Žena pred chvíľou volala. Rozumieš?! Po toľkých rokoch som sa
stal otcom.
Rudo sa pokúsil vedúceho opäť vystískať. Ten sa objatiu šikovne
vyhol a zo skrinky vytiahol fľašu koňaku. Nalial.
- Mám radosť, Rudo. Nech sa im darí.
Štrngli si a vypili. Kozák ani poriadne nevnímal, čo pije.
Okolitý svet sa odrážal od šťastia v jeho očiach.
- Idem za nimi. Musím.
Vedúci chytil Ruda za rukáv. – Neblázni! A čo projekt?
- Mám syna, chcem ho vidieť.
- Rudo, klient sa zastaví o tretej...
Kozák sa strhol a až teraz akoby si uvedomil, kde je
a s kým sa zhovára.
- Kašlem na projekt. Aj na klienta. Choďte do čerta! Žena mi
porodila syna. Toľko sme sa ho načakali...
Mávol rukou a ako bolo jeho novým zvykom, vybehol. Nielen
z kancelárie ale i z budovy. Bežal aj po ulici. V nemocnici
nemohol. Musel čakať. Konečne vizita skončila a on smel za manželkou.
Chcel jej podať kyticu kvetov a potom nežne vystískať.
Kvety mu vypadli z ruky a on nechápavo hľadel na manželku.
- Čo tu s tými kvetmi robíš?
- Veď si volala, že máme syna.
- Nevolala. Má to byť až o štyri dni... Rudo, ty si
s ňou neskončil. A sľúbil si mi.
Kyticu z dlážky zdvihla a odniesla upratovačka.
Kozáková ležala v posteli, plakala a čakala na pôrod. Rudo sa vrátil
do firmy. Stihol aj klienta. Ten bol s projektom spokojný. Kozákovi to
bolo jedno, keď vedel, že je na svete jeho syn, ktorého možno nikdy neuvidí.