Muž s námahou nadvihol plechový poklop a vyliezol na
strechu. Ešte sklonený si najprv pošúchal dlane a s očistenými rukami
oprášil nohavice. Potom sa narovnal. Do tváre sa mu zahryzol vietor. Udivilo ho
to. Keď vchádzal do vežiaka, až tak nefúkalo.
Výhľad zo strechy sa mu páčil. Videl skoro celé mesto. Podišiel
k okraju a ešte chvíľu sa kochal. Potom mu výraz na tvári zvážnel.
Rozmýšľal. Nakoniec si sadol na asfaltovú strechu a spustenými nohami
hompáľal vo vzduchu. Z vrecka saka vytiahol mobilný telefón. Vyťukal
číslo.
Nora práve ležala na gauči a čítala Evu, keď jej na bruchu
zadrnčal telefón.
- Prosím.
- Neskladajte, určite sa nepoznáme. Číslo som vyťukal náhodne.
- Nerobte si prču, čo chcete?
- Zabiť sa.
Nora sa zasmiala. – Skúste niekoho iného. Takého ako vy.
- Nevypnite, prosím. Myslím to vážne.
- Aj tak sa mi zdá, že si len uťahujete z ľudí. Aj keď máte
smutný hlas. V živote som sa nerozprávala s človekom, ktorý sa práve
chystá zabiť.
- Tak to vás postretlo šťastie.
Nora sa zasmiala. – To ako fakt?
- Verte mi, som posledný človek, ktorý ma náladu na žarty.
- Ozaj, prečo vám taká vec napadla?
- Cítim sa osamelo. Strašný pocit.
- Sú aj horšie, - poznamenala Nora.
- Vy mi neveríte.
- Asi nie. Ako sa vlastne voláte?
- Meno nepoviem. Nebolo by vám k ničomu.
- Ako to mienite urobiť?
- Som na streche.
- Na akej streche? Viete koľko je v meste striech?
V telefóne sa ozval smiech. – Je to vynikajúca strecha. Mám
na nej pocit istoty.
- To mi nikdy nenapadlo, že aj tak sa dajú hodnotiť. Ozaj, kde
je tá strecha? V ktorom meste?
- Dúfam, že ďaleko od vás.
- Človeče, máte výhodu, že existujú mobily a vy môžete
telefonovať aj odtiaľ. Ešte stále to chcete urobiť?
- Ešte.
- Ako chcete. Tak ako vám môžem pomôcť?
- Nijako. Len som sa chcel s niekým rozlúčiť. Predtým ako
skočím.
Nora začula z kuchyne manžela. – Netuším, o čo vám
ide.
- V poslednej chvíli nebyť sám.
- Táraš. Vieš čo? Tak si skoč, ty debil a mňa neotravuj.
Zložila. Do izby nakukol jej muž. – S kým si telefonovala?
- S nejakým vtipkárom, čo nemá čo robiť.
- Nora, si krava. Nechápem, že sa dokážeš vybavovať s cudzími
ľuďmi.
Mávol rukou a odišiel do spálne.
- To preto, ty kretén, že sa cítim osamelo!
Nevrátil sa. Tak sa znovu začítala do Evy. Odrazu časopis
zložila a náhodne vyťukala číslo.