Helena Ševcová ešte nikdy v živote nemala taký veľký zlomok
okamihu. Až teraz. Objavil sa vtedy, keď vbehla autom do križovatky.
V tomto zlomku okamihu videla sprava prichádzať Mazdu, v tom istom
zlomku okamihu sa zľakla, v tom istom okamihu sa snažila zrážke vyhnúť,
v tom istom okamihu pochopila, že už nič nemôže urobiť a presne
v tom istom okamihu pocítila náraz.
Sedela v aute, kŕčovito zvierala volant a tupo hľadela
pred seba. Nedokázala pochopiť, ako sa môže v krátkom čase odohrať toľko vecí.
Potom počula, ako sa otvorili dvere. Uvedomila si, že to boli
dvere na jej aute. Otočila hlavu. Dnu nakúkal nejaký chlap.
- Žijete?
Poobzerala sa. – Asi hej.
- Poďte, pomôžem vám.
- Nemôžem.
- Musíte vystúpiť.
Chytil ju za ruku a ťahal von. Podvolila sa. Vyliezla
z auta. Prekvapene si obzerala nohy. Akoby neboli jej. Neposlúchali ju.
Triasli sa, ledva sa na nich udržala. Musela sa oprieť o kapotu auta.
- Už som volal políciu, - povedal chlap. – Naozaj ste sa
nezranili?
Helena sa usmiala. – Dúfam, že nie. Nehodilo by sa mi to teraz.
Len som preľaknutá.
Neposlúchali ju nohy a aj brada jej podskakovala ako sama
chcela. No cítila, že sa už spamätáva.
- Preboha! – vykríkla. – To ste museli akurát do mňa
a práve teraz? V tom najnevhodnejšom čase.
- Pani, ja som bol na hlavnej. Nedali ste mi prednosť.
- Nezmysel! Myslíte, že keď ste na hlavnej ceste, tak si môžete
robiť čo chcete? A nedržte ma za ruku, nie som vaša manželka.
Muž ju pustil. – Aj keby som sa bol vyhol, nie je pravda, čo
hovoríte. Rútili ste sa ako zmyslov zbavená.
Helena sa usmiala. – Tak dobre, mala som dávať väčší pozor.
Stalo sa. Nechajme toho. Už musím ísť. Veľmi sa ponáhľam.
Pohla sa. Muž netušil, či chce odísť pešo, alebo sa pokúsi
odviesť autom. Pomyslel si, že žena je v šoku. Opäť ju chytil za plece.
- Nikam nepôjdete! Spolu počkáme na políciu.
- Nechám vám doklady, dobre?
- Prestaňte!
- Prosím vás, pustite ma. – Helena mala v očiach slzy. –
Naozaj sa ponáhľam.
- To poznáme. A čo škoda na autách. Šetril som naň desať
rokov. Veľa pre mňa znamená.
- A pre mňa môj muž. Ponáhľam sa za ním. Volali mi, že mal
ťažkú dopravnú nehodu. Bojuje o život.
Muž niečo hovoril, no nerozumela mu. Ozvalo sa prenikavé
kvílenie policajnej sirény. Helena nechápala, prečo sa odrazu tak všetko pomaly
vlečie.