Výmena

Karol sa domov vrátil niečo po deviatej. Svietilo sa iba v obývačke. Nakukol. Manželka sedela v pohovke a spokojne odfukovala. Vypol televízor. Strhla sa. Najprv nechápala, čo sa deje, potom spoznala manžela. Pretrela si oči a snažila sa vstať.
- Už si sa vrátil, ako bolo?
- Ušlo. Až na pivo. Nerezalo mi. – Všimol si, že na žehliacej doske sú veci. - Nechaj, plienky vyžehlím.
- Len som si trochu oddýchla. Dokončím ja, už ich nezostalo veľa.
Karol si vyzliekol poštársku uniformu, osprchoval sa a nahý vbehol do spálne. Nahmatal lampičku nad posteľou, zapálil ju, naklonil tienidlo a chvatne sa obliekal. Všetko robil potichu, aby nezobudil syna. Keď bol hotový, sklonil sa nad postieľku.
Etela zohrievala Karolovi večeru. Bola zamyslená, ani nezačula, kedy sa ukázal. Iba cítila jeho prítomnosť a aj niečo viac. Obrátila sa, podskočila dozadu a rukou sa chytila za srdce.
- Čo sa ti stalo?
- Prečo si to spravila? Bez môjho súhlasu a vôbec si mi nič nepovedala. – Musel sa veľmi ovládať, aby ju neudrel. Od svadby to bolo prvýkrát, keď mal chuť jej ublížiť.
- Tak to nie je. Už dlho o tom uvažujem. Zhovárali sme sa, to nezatlčieš. A nestihla som. Pochop, je to najlepšie, čo môžeme urobiť.
Zopäl ruky, zdvihol ich a zatriasol. - Neverím tomu.
- Nebuď taký, čoraz viac ľudí to robí. Všetci majú strach. Je to jediná cesta, aby sme sa mali dobre. Aj náš syn.
Karol sa zlostne prechádzal po kuchyni. Nesnažila sa mu zabrániť. Mala z neho strach. Stiahla sa do kúta.
 – Akú máš vlastne záruku?
Smutne zvesila hlavu. – Žiadnu. – Bojovne ju zdvihla, aj do hlasu sa jej vrátila rozhodnosť. - Ale je tu vysoká pravdepodobnosť, že nás nezraní. Nemôže nám ublížiť. Chápeš?!
Potom ho objala. Najprv sa bránil. Odrazu ochabol. Pomaly ho prinútila, aby spolu vošli do spálne. Postavili sa nad postieľku, kúpili ju pre svojho syna, ktorého práve dnes Etela vymenila za iného.
Verili, že budú mať od neho odstup a preto ho dobre vychovajú. A ak by aj nie, cudzie dieťa nemôže zraniť rodičov tak silno ako vlastné.