Barman hodil vlhkú handru do drezu a pozrel na hosťa. –
Dopite konečne!
- Nerád pijem rýchlo. Nič z toho nemám.
Barman pozrel na hodinky a vzdychol si. – Lenže ja už dve
hodiny ťahám cez čas. Chcem zavrieť.
- Vás asi robota nebaví.
- Baví, lenže ma čakajú doma. Naozaj je už neskoro. Zostali ste
tu iba vy.
- Nerozčuľujte sa. Poviem vám vtip, dopijem a pôjdem.
Barman si vzdychol. - Počúvam.
- Žena ide cez park v nových šatách. Oproti nej kráča muž
s roztiahnutými rukami. Žena si pomyslí, že ju chce znásilniť. Nechce si
dať zničiť nové šaty a tak si ich vyzlečie. Nahá odovzdane kráča
k mužovi s roztiahnutými rukami. Keď sú už oproti sebe, muž zakričí:
Uhni, šľapka, nevidíš, že nesiem sklo?
Muž sa rozrehotal a rukou trieskal po barovom pulte. Aj
barman sa rozosmial, i keď pôvodne nechcel. Potom sa načiahol po handru,
vytiahol ju z drezu a prevesil, aby sa vysušila.
- Ideme?
Hosť na jeden dúšok vypil koňak. Zamľaskal. Pozrel na barmana.
- Na rozlúčku ešte jeden. Výborný. Počúvajte. Žena pečie závin.
Predtým ako ho položí na plech, odreže konce. Prečo to robíš? Pýta sa muž.
Naučila som sa to od mojej mamky. Vždy to tak robila. Po mesiaci išli na
návštevu ku svokrovcom. Svokra piekla závin. Muž sa jej pýta. Prečo ste
odrezali konce? Lebo mám malý plech.
Obaja muži spontánne vybuchli. Barman sa od smiechu až prehýbal.
Aj hosť sa zvalil na pult a celé telo sa mu natriasalo. Barman sa nakoniec
upokojil. Pozrel na hosťov chrbát. Chvíľu váhal a nakoniec sa ho dotkol.
- Čo je vám?
Hosť zdvihol hlavu. Opakom ruky si utrel zaslzené oči. Barman mu
podal servítku. Vysiakal sa.
- Prepáčte, dnes som pochoval manželku.
Barman vytiahol z police fľašu a nalial koňak do
pohára. Fľašu neodložil.