Demi Mooreová

-Jakub, vstávaj! Chceš kávu?
-Čo, čo je?- Chlap sa posadil a šúchal si tvár. Zazíval. –Koľko je hodín?
-Pol ôsmej.
-Už toľko... dnes je nedeľa, hejže.
-Hej.
-Tak čo ma tak skoro budíš?
Žena stála pri posteli. Ruky mala prekrížené na prsiach. Usmievala sa.
-Chceš tu kávu?
Muž sa zvalil na posteľ. Cez oči si preložil ruku. Zafrflal.
-Prečo ma tak skoro budíš, Táňa. Mohol som ešte spať.
Žena chvíľu stála pri posteli. Potom mávla rukou a otvorila dvere.
-Počkaj!- Odtiahol ruku a pozrel k dverám. –Spánok je fuč. Dočerta, urob tu kávu.
Žena odišla. Muž ešte chvíľu ležal v posteli. Ruku už na očiach nemal. Hľadel do stropu.
Mrzel ho taký začiatok nedele. Hneval sa. Z kuchyne k nemu doliehal hrmot riadu. Zazíval
a posadil sa. Oboma rukami si šúchal tvár, potom sa škrabal vo vlasoch a opäť si šúchal
tvár. Až keď skončil, postavil sa. Nohami hľadal papuče. Nemohol ich nájsť. Vedel, že
večer si ich nechal pri posteli. Nahmatkal ich. Ležali trochu bokom, pri skrinke. Musela
ich odkopnúť jeho žena. Vsunul nohy do papúč a v pyžame odišiel do kuchyne.
-Už máš tu kávu?
-O chvíľu. Čo chceš na raňajky?
-Ty si dobrá,- prskol. –Rozlepím oči a už mám vedieť, na čo mám chuť.
Jakub si popreťahoval telo. Pomaly sa zmieroval so skorým vstávaním. Išiel si sadnúť za
stôl.
-Mohol by si sa prezliecť. To budeš v pyžame celý deň?
-Čo rýpeš? Aký deň, veď je ráno.
-Poznáme,- zamrmlala žena a naliala vriacu vodu do hrnčekov.
Hrnčeky preniesla k stolu. Muž si medzitým zapálil cigaretu. Žena sa nazlostila.
-Ty si ale hovado. Choď fajčiť na balkón. Koľkokrát som ti hovorila, čo hovorila, prosila
ťa, aby si dnu nefajčil.
-Doriti s tebou! Od rána do mňa rýpeš. Ani dnu fajčiť nemôžem. Nemám žiadne práva.
Jedného dňa ma vyhodíš na ulicu.
Žena otvorila balkónové dvere.
-Jakub, choď fajčiť von. Vieš, že dym neznášam. Prečo mi to robíš?
Muž tresol päsťou po stole a vyšiel na balkón. Dvere za sebou zabuchol. Žena sa
vrátila k drezu. Potrebovala umyť riad od večera. V noci sa jej nechcelo. Vrzli dvere a dnu nakukol jej manžel.
-Že som sa nenarodil v Amerike
Uprela naňho nechápavé oči.
-Včera v tom filme. Každý tam fajčí kde chce. A cigary. To ti je smrad!
Stiahol sa na balkón a dvere za sebou zavrel. Žena pokrčila s plecami a umývala riad
ďalej. Muž sa vrátil. Sadol si za stôl. Miešal kávu. Žena prestala umývať riad. Poutierala si
ruky a sadla oproti. Tiež začala miešať kávu.
-Jakub, nepôjdeme niekam?
-Kam?
Pokrčila s plecami. –To je jedno. Je nedeľa.
Muž sa chcel napiť. Srkol trochu kávy a zasyčal.
-Fuj, ale je horúca. Popálil som sa. Daj pokoj! Je nedeľa, si povedala. Chcem odpočívať
a nie chodiť.
Žena si podoprela hlavu dlaňou ľavej ruky a zasnene sa zadívala do okna.
-Rada by som šla niekam, kde je zábava.
-Táňa, prosím ťa, čuš, dobre?! Celkom mi pokazíš nedeľu.
-Furt trčíme doma. Chcem medzi ľudí.
Muž zazíval. Znovu skúsil odpiť z kávy. Už nezasyčal. Dal si ďalší hlt.
-Nezabudla si na cukor?
Žena naňho pozrela. –Nie, čo si. Sa ti zdá?
-Možno si ho dala málo.
-Vždy dávam jednu plnú lyžičku.
-Hm, zamiešam, nerozpustil sa.
Zamiešal. Žena pre istotu odpila zo svojej. Zamľaskala.
-Pchá, zábava! To chceš tancovať, či sa opiť? Keby som z toho dačo mal.
-To ako čo?
-Prachy, nie?!
-Aké prachy, o čom to hovoríš?
-Si sprostá. Zábava, kde by sme vyhrali peniaze, to by som bral.- Nechápavo naňho
hľadela. –No, ako že by sme vyhrali. Milión napríklad.
-To musíš do televízora. Tie súťaže, vieš.
-Nie tak, normálne tu v meste. Ako vo včerajšom filme.
Žena sa postavila a zašla ku chladničke. Z mrazničky vytiahla kura. Hodila ho do drezu.
-Taká sprostosť. Dofrasa, zabudla som na kura. Obed bude neskôr.
-Sprostosť? Bohovský film. Tak na čo si sa dívala až do konca?
-Čo som mala robiť? Na sobotu mohli dať aj niečo lepšie.
-Nefrfli, dobre?! Bol to bohovský film, som povedal. Hovoríš tak preto, aby si ma
nasrala, hejže.
-Ten chlap na to nemal nikdy pristúpiť. Hovadina.- Strčila mužovi prst pod nos. –Ani za
dva milióny.
-Ale! Vôbec tomu nerozumieš.
-A ty áno?- spýtala sa žena a opäť si sadla.
-Že či. Tam nešlo o prachy, chápeš?
-Akože nešlo? Dal im milión dolárov. Panebože, milión dolárov! Ja by som sa z toho
zjančila.

Ak si chcete prečítať celú poviedku, môžete si ju stiahnuť : demi.zip