Ako som sa stal anarchistom
Anarchizmus-mu
m. (gréc.) zľahčovanie alebo odmietanie akéhokoľvek poriadku, autority,
disciplíny a pod.
Slovník cudzích
slov
Sklamal som svojich rodičov. Štyridsať rokov do mňa vštepovali určité zásady a princípy, podľa ktorých by sa zo mňa mal stať hodnotný človek.
Rodičia sú odsúdení odovzdávať svojim deťom náhľady a skúsenosti predchádzajúcich generácii obohatené o vlastné poznania. Takto sa formuje postoj jednotlivca k spoločnosti. Aby človek fungoval plnohodnotne, dokonca aby prežil, obyčajný pud sebazáchovy, ktorý máme v sebe zakódovaný od nepamäti, zmenený zmenenými životnými podmienkami sa presunul z dotyku s divou prírodou na dotyk so spoločenstvom iných ľudí, núti rešpektovať svoje okolie a zároveň predpokladá, že okolie bude rešpektovať jeho. Toto je základný moment, od ktorého sa odvíja ďalšie spokojné žitie. Takto ma rodičia učili vnímať svet a práve tento základný moment som porušil, odvrhol od seba a stal sa anarchistom.
Na konštatovanie tejto skutočnosti mi stačilo zopár riadkov, avšak cesta k tomuto výsledku bola dlhá. Veľmi ťažko sa vyzlieka z rokov výchovy. Chabou náplasťou pre ospravedlnenie rodičov môže byť, že ich z ničoho neviním. Nie oni, ale spoločnosť ma k tomu prinútila.
Zjednodušujúc môžeme na spoločnosť nazerať ako na organizmus určitej skupiny ľudí, ktorá pre sebazáchovné prežitie si vytvorila určitú štruktúru. Na jednej strane je prirodzená masa ľudí a na druhej umelé chápadla – mocenské zložky, ktoré sú vytvorené na fungovanie spoločnosti. V prírode je to zariadené tak, že ak všetko beží v súlade so svojím vznikom, dokáže prežiť, existovať, ba aj rozvíjať sa. Každý takýto organizmus sa vníma ako normálny. V prírode dochádza aj k deformovaným mutáciám – jednotlivé zložky sa správajú neprirodzene, inak ako im bolo pôvodne dané a tieto zložky potom označujeme ako choré. Ich existencia má za následok zastavenie rastu organizmu, či jeho poškodenie, ba až zánik. Proti chorým článkom organizmu existujú obranné látky.
I v spoločnosti je to tak. Asociálni, neprispôsobiví jedinci sú pre zabezpečenie zdravej a fungujúcej spoločnosti jej mocenskými zložkami izolované, vytláčané na okraj, aby svojou činnosťou nenakazili ostatných. Z tejto strany je to akceptovateľné.
Ale čo s takým organizmom, spoločnosťou, ktorá pripustila, aby došlo k deviácii jej mocenských štruktúr? Tých štruktúr, ktoré majú dohliadať na správny a zdravý chod spoločnosti, t.j. tej masy ľudí, pre ktorých je určená? A tu sú ukryté dôvody mojej vnútornej anarchie.
Medzi prvoradé patrí klamstvo. Celý doterajší život som prežil v klamstve. Neustále klamstvo ako norma existencie spôsobovala, že mojej osobnosti hrozilo rozdvojenie - schizofrénia. Iba vďaka vnútornej anarchii som sa zachránil. V starých časoch, období pred 89. rokom sa presadzoval ako hlavný klam – žijeme v dobe spokojnosti a blahobytu. Pri troške trpezlivosti dosiahneme jej vrchol. V nových časoch sa garde obrátilo. Teraz sa hlása: žije sa nám ťažko, musíme sa uskromniť, veď časom sa všetko zlepší a čoskoro dosiahneme štandardnú úroveň blahobytu. I tieto obidve klamstvá majú v sebe zrniečko pravdy.