Komunikácia nie je rozprávanie

Ak by som mal dnešnú dobu ozdobiť nejakým prívlastkom, najskôr by mi napadlo – doba komunikácie. Novými technológiami ľudstvo prekročilo vlastný tieň. Prostredníctvom internetu a mobilných telefónov sa rozľahlý svet scvrkol na väčší dom. Otvorili sa pred nami neuveriteľné možnosti. Novým prístupom v spojení človeka s človekom sme nevdojak ohrozili staré predstavy o priestore a čase. Ak si to uvedomujeme. Väčšinou si neuvedomujeme nič. Iba konzumujeme, čo sa nám núka.

Hádam nikto okrem hluchonemých nemôže privierať oči pred výhodami vyššej formy komunikácie. Ale nezatvárame ich priveľmi? Skúste si za pekného počasia sadnúť na lavičku, alebo za horšieho do kaviarne, najlepšie k oknu, zabudnite na svoje starosti a problémy, roztiahnite oči doširoka, urobte z nich fotografický prístroj, každé privretie viečok jeden záber. Potom stačí v hlave spustiť spätnú projekciu – v drvivej väčšine tam vystupujú ľudia s rukou pri uchu a roztvorenými ústami. Tieto zábery mi silno pripomínajú ulice v daždi. Ľudia kráčajú s dáždnikmi v ruke. Zdá sa nám to prirodzené vo svojej neprirodzenosti.

Komunikácia zabezpečuje výmenu informácii, pocitov, nálad, dojmov medzi ľuďmi. Jednou z foriem komunikácie je aj rozprávanie. Rozprávanie k svojmu naplneniu okrem verbálnej stránky nevyhnutne potrebuje i mimickú polohu. Rozprávanie nie je len strohé presúvanie zvukov v podobe slov od vysielateľa k prijímateľovi. Dobré rozprávanie je nenapísaná literárna forma so všetkými jej znakmi. Zaujímavé rozprávanie vždy upútavalo poslucháčov, malo v sebe metaforu, príbeh, pointu. Každý človek túži byť dobrým rozprávačom. Vie upútať ostatných ľudí, postaviť sa nad nich, vtisnúť im svoje názory. Dobré rozprávanie má v sebe schopnosť obohatiť náš vnútorný svet o ďalšiu dimenziu, ktorá existuje nielen v priebehu rozprávania, ale aj dlho potom. V tom je čaro rozprávania.

Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť židovský národ. Židia od nepamäti, či vlastne od skorej pamäti, boli prenasledovaní, vyháňaní, iné národy sa ich snažili vygumovať z histórie, fyzicky odstrániť z povrchu zemského. Mnohokrát to vyzeralo, že Židia prestanú byť. A predsa znova a znova vstali a narástli. Mimosemitské prostredie to odôvodňovalo vytrvalosťou a odhodlanosťou tohto národa. Dôvody sa hľadali v súdržnosti, odovzdanosti, prefíkanosti, prispôsobivosti Židov. Podľa mňa sa ale zabúda na základnú vlastnosť či schopnosť toho národa. Židia si dokázali udržať svoje sebauvedomenie, svoju identitu vďaka rozprávaniu. Je to národ s najrozvinutejšou tradíciou rozprávania. A to ich zachránilo.

Dnešná doba tým, že sa uprela na komunikáciu bez hraníc a obmedzení, týmto krokom vlastne pošliapala rozprávanie v samej podstate významu tohto slova. Možno že platí: komunikujem, teda rečním, lenže iné je vyhadzovať záľahu slov do éteru a iné je rozprávať a tým aj dodržiavať všetky zásady rozprávania.

Možno by bola namieste otázka: kto všetko komunikuje pomocou mobilu či chatu alebo si vymieňa informácie elektronickou poštou? Trochu som pátral. Bezvýsledne. Možno je to moja vina. Možno nie, iba sa nedá vytvoriť presná štatistická vzorka. Komunikujú všetci: starí, mladí, najmladší, zdraví, chorí, bohatí, chudobní, zaneprázdnení, nudiaci sa.

Ak vás článok zaujal, stiahnite si ho: Komunikacia.zip